Ciele empirického výskumu

Budúcnosť u ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí sú z hľadiska zákonov Slovenskej republiky ponímaní ako občania s ťažkým zdravotným postihnutím je veľmi dôležitou otázkou, ktorá často krát trápi hlavne rodičov týchto ľudí. Počas socialistického režimu táto budúcnosť nebola z mnohých dôvodov vhodne riešená a pozostatky týchto riešení existujú dodnes. Ľudia s mentálnym postihnutím najčastejšie končili vo veľkokapacitných zariadeniach sociálnych služieb mimo miest. Tu strácali postavenie svojprávnej ľudskej bytosti a stávali sa číslami, alebo vecami, o ktoré sa bolo nevyhnutné postarať hlavne z hľadiska zabezpečenia ich základných biologických potrieb. V súčasnom období z hľadiska demokratizácie spoločnosti a tým pádom aj vzrastom občianskych aktivít a legislatívnych úprav, existuje omnoho väčšia variabilita zariadení, ktoré poskytujú na rôznej úrovni a v rôznej šírke sociálne služby, občianske aktivity a dokonca služby zamestnanosti, aj pre skupinu ľudí s mentálnym postihnutím. Tieto služby sú častokrát inovatívne a kvalitnejšie, ako služby poskytované tradičnou sieťou zariadení určených pre ľudí s mentálnym postihnutím. Vplyvom ich pôsobenia sa menia aj spoločenské normy dané zákonmi Národnej rady Slovenskej republiky, čím sa zvyšuje kvalita života týchto ľudí. Je tu možnosť výberu zariadení a služieb, možnosť samostatného života, možnosť ponechania samostatnosti pre vykonávanie právnych úkonov. Aj takto postihnutí ľudia môžu podľa individuálnych schopností chodiť voľne po ulici, používať služby, tak ako ich používa aj bežná populácia. Môžu voliť a voľne vyjadrovať svoje názory. Mnohé legislatívne normy však neprajú vytváraniu kvalitnejších miest v sociálnych službách a nových reálnych chránených pracovných miest, hlavne pre skupinu ľudí s mentálnym postihnutím. Spoločnosť sa posunula o poriadny kus v realizácii potrebných opatrení vedúcich i inklúzii týchto ľudí dopredu. V mnohých prípadoch dôležitú úlohu zohrali práve treťosektorové organizácie. Cieľom nášho výskumu je zistiť povedomie o existujúcich možnostiach ďalšieho uplatnenia a existencie ľudí s mentálnym postihnutím, ktorí do budúcna majú perspektívu využívať služby zariadení sociálnych služieb podporovaného zamestnávania a iné formy kompenzácie. Zároveň si želáme zistiť preferenciu zariadení, ktoré tieto služby skupine ľudí s mentálnym postihnutím poskytujú.

Výskumný problém

Ide nám o zistenie povedomia o neziskových organizáciách poskytujúcich sociálne služby, prípadne služby zamestnanosti pre ľudí s mentálnym postihnutím. Či sú o nich ľudia s postihnutím, ich rodinní príslušníci a odborníci dostatočne informovaní. Čo si títo respondenti myslia o kvalite služieb poskytovaných neziskovými organizáciami, či túto kvalitu vedia porovnať s kvalitou sociálnych služieb poskytovaných verejnými organizáciami.

Formulácia hypotéz

Hypotéza č.1: predpokladáme, že viac ako 50% respondentov s mentálnym postihnutím, bude uprednostňovať sociálne služby poskytované neziskovými organizáciami, pre ich atraktívnosť a integračné pôsobenie.
Hypotéza č.2: predpokladáme, že viac ako 50% rodičov a odborníkov nemá dostatočné informácie o existujúcich zariadeniach sociálnych služieb.
Hypotéza č.3: predpokladáme viac ako 50% prijatie zariadení neziskových organizácií, ako dôležitých pre ďalší život ľudí s mentálnym postihnutím. A preferenciu týchto zariadení, nad tradičnými verejnými zariadeniami rodičmi, ale aj odborníkmi.

Metódy výskumu

Pri realizácii teoretickej a výskumnej časti diplomovej práce sme použili nasledovné metódy: 1. literárna metóda 2. Na získanie informácií potrebných k výskumu sme použili exploračné metódy: a, riadený rozhovor b, dotazník Ad 1. Literárnu metódu sme použili pri spracovaní teoretickej časti diplomovej práce. Sformulovaním problému, cieľa a úloh výskumu. Snažili sme sa zhromaždiť a naštudovať všetky dostupné literárne pramene, ktoré sa zaoberajú problematikou tejto diplomovej práce. Z hľadiska menšieho počtu literárnych zdrojov ktoré sa priamo venujú tejto problematike sme sa usilovali získať, naštudovať a vhodne použiť súvsťažné literárne zdroje a poznatky z vlastnej praxe pri vedení neziskovej organizácie poskytujúcej sociálne služby. Ad 2. a, Na realizáciu výskumu sme použili exploračnú metódu riadený rozhovor. Podľa Vašeka (1994, s.26) aplikácia dotazníka na výskumné účely u ľudí s mentálnym postihnutím vyžaduje istú opatrnosť, vzhľadom na problémy, ktoré súvisia s úrovňou porozumenia písanej reči u tohto druhu postihnutia. Človek s mentálnym postihnutím jednoducho nerozumie písanému textu a takto by sa mohla ohroziť validita získaných výsledkov. A preto s podstatne väčšou dávkou istoty možno aplikovať riadený rozhovor. Experimentátor tu má možnosť okamžite verifikovať, či skúmaná osoba adekvátne reaguje, alebo nie. Aj riadený rozhovor musí byť prispôsobený osobitostiam ľudí s mentálnym postihnutím. Ide o použitie slovníka blízkeho k frekvenčnému slovníku skúmaných osôb, optimálna skladba slov i dĺžka viet a pod. b, Na získanie informácií od rodičov ľudí s mentálnym postihnutím a profesionálov pracujúcich v tejto oblasti sme použili ďalšiu z exploratívnych metód – dotazník. Podľa Průchu (1998) je dotazník výskumný a diagnostický prostriedok, slúžiaci k zhromažďovaniu informácií. Jeho podstatou je súbor otázok a výrokov, skonštruovaný podľa kritérií vedeckej metodológie, je predkladaný v písomnej forme. Objektívnosť získaných výsledkov závisí významne na formulácii otázok, výbere respondentov a spôsobe zadávania dotazníka. Odborníci aj rodičia si mohli vybrať z predložených odpovedí nimi zvolenú možnosť. Mohli odpovedať aj viacerými možnosťami, prípadne sa k otázke nevyjadriť.

Charakteristika výskumnej vzorky

Pri realizácii nášho výskumu sme oslovili všetky bratislavské organizácie, ktoré sa venujú školskej príprave ľudí s mentálnym postihnutím a zariadenia sociálnych služieb, ktoré poskytujú svoje služby týmto ľuďom. Spoločnými znakmi pre výber boli nasledujúce kritériá:
1. špeciálna základná škola ktorá poskytuje vzdelávanie aj v B variante
2. domov sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím
3. navštevujú vzdelávaciu alebo sociálnu inštitúciu na báze dennej dochádzky

Z tabuľky č . 1 vyplýva, že zo všetkých oslovených bratislavských inštitúcií nám plný počet dotazníkov a riadených rozhovorov zaslali iba 3 inštitúcie a 2 inštitúcie vôbec nereagovali na naše oslovenie. Z celkového počtu 90 odoslaných dotazníkov, resp. formulárov na riadený rozhovor, pre každú cieľovú skupinu sa vrátilo 61 dotazníkov od odborníkov (návratnosť bola 68 %), 42 dotazníkov od rodičov (návratnosť 47 %) a 72 formulárov riadeného rozhovoru (návratnosť 80 %). Dosiahnutá návratnosť pre jednotlivé skupiny respondentov zodpovedá očakávanému výsledku návratnosti predikovanému na základe použitej metódy výskumu a „dostupnosti“ jednotlivých cieľových skupín.

Priebeh výskumu

Výskum prebiehal v čase od 17. januára do 25. februára 2005. Prebiehal formou rozposlania dotazníkov pre rodičov ľudí s mentálnym postihnutím a odborníkov, ktorí pracujú s touto skupinou ľudí. Boli rozposlané, s presnou inštrukciu administrácie, aj otázky riadeného rozhovoru pre ľudí s mentálnym postihnutím. U tejto skupiny sme riadený rozhovor uprednostnili pred dotazníkom, nakoľko vieme, že nie všetci títo respondenti majú rovnakú kvalitu zručnosti pri písaní a čítaní s porozumením, ktoré v niektorých prípadoch nemajú osvojené vôbec. Riadený rozhovor pozostával zo 6 otázok s možnosťami odpovedí, ktoré sme sa snažili formulovať jednoducho a zrozumiteľne, aby ich mladí ľudia s mentálnym postihnutím čo najlepšie porozumeli. Po sústredení všetkých vyplnených formulárov s riadeným rozhovorom a dotazníkov, boli tieto dôkladne rozanalyzované a spracované do výsledkov a vyhodnotenia výskumu.