Problematika neziskových organizácií je dôležitou témou, ktorá doposiaľ nie je až tak rozpracovaná. Touto cestou chceme zaplniť medzeru v informovanosti o problematike tretieho sektora a jeho význame pri poskytovaní a kvalitatívnom rozvoji sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím. Zároveň si želáme, aby táto práca slúžila aj ako príklad a návod, prostredníctvom ktorého uľahčíme zakladanie a objasníme činnosti súvisiace s existenciou neziskových organizácií.

V období kedy sa hovorí o transformácii veľkokapacitných zariadení sociálnych služieb na menšie zariadenia „rodinného typu“, je problematika neštátnych zariadení sociálnych služieb veľmi aktuálna. Neštátne zariadenia sociálnych služieb na báze neziskových organizácií vznikajú na podklade potrieb spoločnosti. Najčastejšie ide o malé zariadenia s malým počtom klientov. V menších zariadeniach sa klientom zväčša poskytujú kvalitnejšie sociálne služby založené na individuálnom princípe a ľahšej integrácii do okolitej spoločnosti. Už dlhšie obdobie pracujeme v treťom sektore a máme v tomto smere veľa skúseností. V roku 2003 sme zriadili a doteraz vedieme neziskovú organizáciu Lepší svet, ktorá prevádzkuje domov sociálnych služieb a rehabilitačné stredisko pre klientov s mentálnym postihnutím. Od novembra 2004 sme začali aj s prevádzkou chránenej dielne pre prvých troch zamestnancov s mentálnym postihnutím.

Existencia podobných zariadení v súčasnosti nie je vôbec jednoduchá a na realizáciu takýchto projektov je potrebného naozaj veľa úsilia, informácií a chuti do práce. Táto téma nám je viac ako blízka. Veríme, že predkladaná práca bude skutočným odborným prínosom k danej problematike. Realizáciou prieskumu sme sa pokúsili zistiť povedomie adresátov sociálnych služieb o existencii a prípadnej preferencii služieb poskytovaných sieťou verejných a neštátnych subjektov. Účelom prieskumu bolo nielen zistenie dopytu po príslušných sociálnych službách. Išlo nám hlavne o zistenie informovanosti o sociálnych službách medzi ich adresátmi – klientmi, ich rodičmi a príslušnými odborníkmi, ktorí by mali vedieť poskytnúť informácie – čo s dieťaťom s mentálnym postihnutím po skončení školopovinnosti v B, C variante vpraktickej škole. Prípadne čo urobiť, aby ľudia s ťažším stupňom mentálneho postihnutia boli zaradení do života spoločnosti a mali iný zmysel života, ako len napĺňanie biologických potrieb a sedenie v domácom prostredí.

V tomto texte sme sa zamerali na ozrejmenie vzniku, existencie a činností poskytovaných neziskovými zariadeniami sociálnych služieb pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. Tieto sme porovnávali s pôsobnosťou verejných zariadení, ktoré poskytujú sociálne služby ľuďom s mentálnym postihnutím. Ide o problematiku, ktorá nie je dostatočne rozpracovaná. Chceli sme preto priblížiť existenciu a pôsobenie zariadení, poskytujúcich sociálne služby a z týchto organizácií hlavne novovznikajúce neštátne (neziskové) subjekty. Je to veľmi dôležitá skupina zariadení, ktorá sa svojimi aktivitami a zameraním práce podieľa na zvyšovaní kvality života tejto marginalizovanej skupiny obyvateľstva. Impulzom pre napísanie tohto textu je aj fakt, že problematike dospelého života, staroby a umierania ľudí s mentálnym postihnutím sa v spoločnosti nevenuje dostatočná pozornosť. Na obdobie detstva máme zabezpečený veľmi kvalitný systém zariadení. Paradoxne mnohí odborníci, bežná populácia a napríklad aj sponzori, majú väčší záujem o pomoc hlavne skupine detí s mentálnym postihnutím. Popritom systém starostlivosti o dospelých ľudí s mentálnym postihnutím je na tom oveľa horšie. Novšie formy sociálnych služieb a služieb zamestnanosti pre ľudí s postihnutím sú pre štát a samosprávu z mnohých dôvodov ťažkým riešením. Východiskom pre túto situáciu je podľa nás práve zakladanie neziskových organizácií poskytujúcich sociálne služby pre ľudí s mentálnym postihnutím. Zároveň tu prinášame aj vlastné skúsenosti so zriadením, chodom a celkovou existenciou takejto organizácie.

Autor: Mgr. Dušan Mikulec