Podľa Baráta et. al. (2000) termín tretí sektor napovedá, že musí existovať aj prvý a druhý sektor. V praxi sa táto terminológia málo používa, ale prvým sektorom je sektor verejný (štátny, vládny), druhým sektorom je sektor podnikateľský a tretím sú mimovládne organizácie. Tretí sektor je súčasťou každej demokratickej spoločnosti a je tu preto, aby vyplnil prázdne miesta na trhu, v spoločnosti atď., ktoré nepokrýva dostatočne ani štát, ale ani podnikateľský sektor a vzniká tu reálna potreba a dopyt spoločnosti. Pre prvé dva sektory však  nie sú tieto činnosti lákavé, prípadne ich nemôžu z mnohých hľadísk dostatočne pokryť, alebo uspokojivo riešiť. O význame tretieho sektora, najmä vo vzťahu k životu ľudí s mentálnym postihnutím podáme informácie v nasledujúcej časti.

Filipová (2002) vo svojom príspevku uvádza: „Právne formy mimovládnych organizácií v slovenskej republike sú občianske združenia, nadácie, neziskové fondy a neziskové organizácie poskytujúce sociálne služby.“ Mimovládne organizácie sú neoddeliteľnou súčasťou každého demokratického spoločenského systému. Neziskové organizácie majú pestrú a rôznorodú tvár. Mávajú podobu nadšeneckých skupín ľudí, ktorí dobrovoľne slúžia tým, ktorí to najviac potrebujú. Sú to zároveň aj tímy zohratých profesionálov, ktorí vytvárajú koncepcie verejnej politiky a zaoberajú sa lobovaním, či advokáciou. Pre tento text sú však najdôležitejšie neziskové organizácie, ktoré sa zaoberajú dierami v sociálnej sieti a okamžite reagujú na spoločenskú potrebu. Svojím úsilím môžu dosiahnuť nové formy sociálnej podoby štátu. Za ich dobré služby štát postupne sám preberá finančnú zodpovednosť, ako za štandardné zabezpečenie služieb.

Podľa Ondruška (1998) mimovládne organizácie charakterizuje najme päť kritérií.

- Po prvé: majú formálnu štruktúru a teda môžu uzatvárať napríklad zmluvné vzťahy.

- Po druhé: majú súkromný, neštátny charakter, nie sú súčasťou štátneho aparátu, ale môžu uzatvárať dohody so štátnymi inštitúciami a dostať vládnu podporu.

- Po tretie: ich cieľom nie je vytvárať zisk, ktorý by sa mal rozdeliť medzi majiteľov, ale zisk sa vracia späť do programov, ktoré súvisia s poslaním organizácie.

- Po štvrté: fungujú na samosprávnom princípe, čo znamená, že ich nekontroluje ani štát, ale ani inštitúcie stojace mimo nich; majú vlastné kontrolné mechanizmy, zriaďovacie dokumenty atď.

- Po piate: majú dobrovoľnícky charakter a spravidla sa v nich prejavuje určitý stupeň dobrovoľníckej účasti.

K týmto piatim základným charakteristikám sa môžu pridať ešte ďalšie dve kritériá – nie sú náboženské a nie sú ani politické.

Poslaním tretieho sektora v každej demokratickej spoločnosti je poukazovanie na problémy, ktorými sa ani nemusí zaoberať väčšinová časť populácie, ale sú dôležité pre celospoločenské zmeny. Poslanie a funkcie tretieho sektora sa dajú vnímať z rôznych pohľadov. Sociálni antropológovia tvrdia, že ich najhlavnejšou prednosťou je to, že sú dobrovoľné. Na rozdiel od nedobrovoľných, akými sú napríklad rodina, príbuzenstvo, kasta alebo sociálna trieda. Ekonómovia zasa vnímajú tretí sektor ako inštitucionálnu odpoveď na nedostatky štátu a trhu. Politológovia zdôrazňujú sprostredkovateľskú rolu tretieho sektora medzi štátom a trhom. Neokorporativistické teórie vnímajú tretí sektor ako nárazníkovú zónu medzi štátom a spoločnosťou, ktorá zmierňuje politické napätia a konflikty.

Autor: Mgr. Dušan Mikulec