Podľa Filipovej (2002) v súlade so zákonom č. 213/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov (zmena 35/2002 Z.z.) sa upravuje založenie, vznik, zrušenie, zánik, postavenie orgánov a hospodárenie neziskových organizácií. Neziskové organizácie sú právnickými osobami poskytujúcimi všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre používateľov rovnakých podmienok. Ak produkuje zisk, tento sa nesmie použiť v prospech členov orgánov ani jej zamestnancov, ale musí sa použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. Zakladateľ vydáva štatút, ktorý upravuje podrobnosti o organizačnej štruktúre činnosti a hospodárení neziskovej organizácie. Za všeobecne prospešné služby sa považujú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova, prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd. Ďalšími službami sú vzdelávanie, výchova, rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby. Zaraďuje sa sem tvorba a ochrana životného prostredia, ochrana zdravia obyvateľstva, služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti, zabezpečovanie bývania, správy obnovy a údržby bytového fondu.

Neziskovú organizáciu môže založiť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. Zakladajú sa zakladacou listinou podpísanou všetkými zakladateľmi. Neziskovú organizáciu môže založiť aj jeden zakladateľ. Zakladacia listina obsahuje nasledujúce údaje:

• názov a sídlo neziskovej organizácie – dobu, na akú sa nezisková organizácia zakladá (určitú alebo neurčitú)

• zameranie všeobecne prospešných služieb – meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov právnickej osoby spolu s rodným číslom alebo IČO, trvalým pobytom alebo sídlom.

• meno a priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu prvých členom správnej rady, dozornej rady, riaditeľa a členov ďalšieho orgánu

• peňažné vklady jednotlivých zakladateľov, nepeňažné vklady jednotlivých zakladateľov a ich peňažnú hodnotu určenú znaleckým posudkom.

Štatút neziskovej organizácie má taktiež svoj určený obsah:

• druh všeobecne prospešných služieb, na ktoré sa organizácia zameriava

• spôsob zverejnenia podmienok, poskytovanie jednotlivých druhov všeobecne prospešných služieb

• orgány neziskovej organizácie s vymedzením ich pôsobnosti (správna rada, riaditeľ a dozorná rada)

• v ďalšom článku štatútu sa uvádza čas uschovávania zápisníc zo zasadnutia orgánov neziskovej organizácie

• spôsob majetkového vysporiadania pri zrušení neziskovej organizácie

Nezisková organizácia sa registruje na Krajskom úrade po predložení vypracovanej zakladacej listiny a štatútu. Ak v týchto dokumentoch nie sú žiadne nedostatky, prípadne nie sú proti nim právne výhrady, Krajský úrad registruje túto neziskovú organizáciu. Spoločne s predkladanými vypracovanými dokumentmi sa pridáva aj tisíc korunový kolok. Pri pozmenení alebo doplnení štatútu sa popri pozmeňujúcom texte štatútu pridáva aj päťsto korunový kolok. Tým pádom, že neziskové organizácie sa registrujú na krajskej úrovni, majú väčšinou územne vymedzenú oblasť pôsobnosti na rozdiel od občianskych združení, ktoré registruje ministerstvo vnútra. Majetok neziskovej organizácie tvoria vklady zakladateľov, príjmy z vlastnej činnosti, príjmy z podnikateľskej činnosti po zdanení, dedičstvo a dary od fyzických a právnických osôb. Neziskovej organizácii možno poskytnúť dotácie zo štátneho rozpočtu súvisiace s poskytovaním verejno prospešných služieb, nemôžu byť použité na jej správu. Prijoritný majetok je tá časť majetku, ktorú vkladá štát, alebo zakladateľ a spoluzakladateľ do organizácie. S týmto majetkom sa nesmie hýbať, slúži len pre neziskovú organizáciu (napríklad budova, pozemky atď.) Hospodárenie neziskovej organizácie: nezisková organizácia hospodári podľa schváleného rozpočtu správnou radou organizácie. Tento rozpočet predkladá riaditeľ neziskovej organizácie minimálne jeden mesiac pred skončením kalendárneho roku. Rozpočet musí byť schválený najneskôr do 31.3. príslušného roka. Nezisková organizácia vedie účtovníctvo podľa zákona č. 563/1997 Z.z. NRSR o účtovníctve. Ročná účtovná uzávierka nemusí byť overená audítorom, pokiaľ dotácie zo štátneho rozpočtu a rozpočtu obce neprekročia 1 milión korún, alebo príjmy spolu neprekročia 5 miliónov korún. Je nevyhnutné, aby nezisková organizácia vypracovala každý rok najneskôr do 30.6. výročnú správu, ktorá musí obsahovať:

• v prípade, ak je treba, aj výrok audítora k ročnej uzávierke

• stav a pohyb majetku a záväzkov neziskovej organizácie

• zmeny a nové zloženie orgánov neziskovej organizácie.

Táto výročná správa musí byť zverejnená a zasiela sa registračnému úradu do 15.7. príslušného roku. Nezisková organizácia sa ruší:

- dňom uvedeným v rozhodnutí správnej rady o zrušení, prípadne zlúčení či rozdelení

Ďalšími formami mimovládnych organizácií v SR sú nadácie a neinvestičné fondy. O týchto právnych formách sa zmienime len okrajovo, pretože ich účelom nie je poskytovanie sociálnych služieb pre klientov s mentálnym postihnutím, ale zhromažďovanie finančných prostriedkov na podporu rôznych verejno-prospešných činností, zameraných podľa cieľov stanovených v nadačnej listine. Pôsobnosť nadácií v SR upravuje Zákon č. 34/2002 o nadáciách s účinnosťou od 1. marca 2002. Základná hodnota nadačného imania musí byť najmenej 200 000,- Sk, pričom túto hodnotu môžu tvoriť len peňažné prostriedky a nehnuteľnosti. Nadácia môže zriadiť nadačný fond, ktorý však nemá právnu subjektivitu. Rozhodnutie o vytvorení tohto fondu musí obsahovať názov nadácie, ktorá nadačný fond vytvára, názov nadačného fondu a účel, na aký sa nadačný fond vytvára.

Neinvestičné fondy vznikajú na základe Zákona č. 147/1997 Z. z. NR SR. Tieto fondy sú neziskovými právnymi osobami a ich účelom je združovanie peňažných prostriedkov určených na plnenie všeobecne prospešných cieľov. Môžu sa zakladať aj na pomoc pre jednotlivca, alebo skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc. Osobitou kategóriou mimovládnych organizácií sú medzinárodné organizácie pôsobiace u nás, ako napríklad Červený kríž, Greenpeace či Unicef. Ich pôsobnosť je na Slovensku vyhradená prostredníctvom rôznych zmlúv a dohovorov, alebo existujú ako samostatné občianske združenia. Výnimku medzi nimi tvorí Slovenský Červený kríž, ktorého pôsobením sa na našom území, zaoberá samostatný zákon č. 84/1984 Z.z. NRSR zákon o Červenom kríži (1984). Pre nás je zaujímavý predovšetkým tým, že je to jedna z organizácií, ktorá sa na Slovensku zaoberá aj priamou pomocou a poskytovaním sociálnych služieb pre ľudí s mentálnym postihnutím. Ide o organizáciu, ktorá má medzinárodný charakter. Svojou činnosťou aktívne participuje na riešení mnohých spoločenských otázok v 171 členských štátoch, v ktorých pôsobia národné spoločnosti Červeného kríža a v 188 signatárskych štátoch sveta disseminačný balíček (2000). Celá organizácia je združená v Medzinárodnej federácii so sídlom v Ženeve.

Červený kríž vznikol na základe nevyhnutnej pomoci krajinám, ktoré boli postihnuté vojnovými konfliktmi. Zakladateľom bol Švajčiarsky obchodník Henry Dunant v roku 1863. Ktorý sa spolu s priateľmi po prežitých spomienkach pri pomoci raneným vojakom, ponechaným na poli po bitke pri Solferine, rozhodol osloviť celý svet svojou knihou „Bitka pri Solferine“. Po veľkom úspechu a celospoločenskej diskusii o tejto publikácii, sa rozhodli založiť spoločnosť, ktorú nazvali Červený kríž. Pretože Henry Dunant bol Švajčiar a na znak úcty k nemu a ku krajine, kde toto ušľachtilé hnutie vzniklo, boli premenené farby Švajčiarskej vlajky – biely kríž v červenom poli a na tomto základe vznikol aj názov tejto medzinárodnej spoločnosti. Svojimi aktivitami sa významne zasadil o vznik Ženevských konvencií, ktoré sú súčasťou Medzinárodného humanitného práva. Na Slovensku oficiálne Červený kríž pôsobí od roku 1919, po vzniku Československa. Už aj predtým je však známa spolková činnosť Červeného kríža na území vtedajšieho Uhorska. Málo sa hovorí o význame Červeného kríža pre vtedajšie Slovensko, ktorý sa podieľal na potlačení tuberkulózy (ktorá mala v tom období na našom území epidemické rozmery). Ďalšími významnými aktivitami bolo šírenie vzdelania a osvety. Väčšina osobností spoločenského, kultúrneho, ale aj politického života bola aktívne pôsobiaca v tejto národnej spoločnosti. Organizácia v jednotlivých členských štátoch existuje aj počas obdobia mieru. Preto svoju činnosť a humanitné aktivity v týchto krajinách, zameriava aj na sociálne služby a pomoc znevýhodnených a zraniteľných skupín obyvateľstva.

Na Slovensku jej územné štrukturovanie, umožňuje celospoločenský dosah. Jej hlavnými aktivitami je pripravenosť na krízové situácie a ich riešenie. Zaoberá sa oblasťou bezpríspevkového darcovstva krvi, činnosťou s mládežou, šírením osvety v mnohých spoločensky závažných otázkach, ale aj poskytovaním mnohých sociálnych služieb podľa Zákona č. 195/1998 Z. z. NR SR. Z nášho pohľadu je podstatné, že prevádzkuje viacero zariadení sociálnych služieb určených pre klientov s mentálnym postihnutím. Zakladanie územných jednotiek tejto spoločnosti riešia vnútorné pravidlá a stanovy SČK. Územné spolky vznikajú všade tam, kde to schváli najvyššia rada SČK, ktorá je najvyšším orgánom tejto národnej spoločnosti – kopírujú zväčša bývalé okresy. Na Slovensku je v súčasnosti približne 40 Územných spolkov, ktoré pracujú na profesionálnej úrovni, t.j. majú zamestnancov, priestory a príslušné finančné a materiálne vybavenie. Na územných spolkoch sa registrujú základné organizácie SČK, ktoré sa nazývajú Miestnymi spolkami. Taktiež majú právnu subjektivitu. Fungujú však na čisto dobrovoľníckom princípe. Zakladateľmi a prevádzkovateľmi sociálnych služieb sú Územné spolky, ktoré si ich vytvárajú a registrujú na základe potrieb komunity. V tej ktorej komunite pôsobia po schválení územnou a výkonnou radou, ktorá je zoskupením vybraných zástupcov zo všetkých na území pôsobiacich miestnych spolkov.

Autor: Mgr. Dušan Mikulec