Z vlastnej skúsenosti môžeme potvrdiť slová Guštafíka (2001), že dávať nie je ľahké, no odmietnuť pomoc niekomu, kto to skutočne potrebuje je ešte ťažšie. Pre neziskovú organizáciu, ako pre každú inú, sú peniaze jedným zo vstupných zdrojov, potrebných na realizáciu poslania. Takže cieľom nie je dosiahnutie zisku. Na rozdiel od trhu pracujú s hodnotami bez toho, aby im priraďovali zodpovedajúcu cenovku. Vo svojom jednaní istým spôsobom obchádzajú peňažnú menu. Financovanie neziskových organizácií je veľmi náročná činnosť, pretože služby a činnosti, ktoré vykonávajú, sú zamerané zväčša na pomoc pri riešení otázok a problémov, ktoré nie sú finančne atraktívne pre podnikateľskú obec a zväčša ani pre štát. Spôsoby financovania neziskových organizácií sú v súčasnosti najčastejšie orientované na získavanie sponzorov a donorov, zvyšovanie firemnej filantropie a participácie pri riešení spoločensky závažných problémov. Veľmi podstatným príjmom pre neziskové organizácie sú aj prostriedky získané z 2% podielu z dane fyzických a právnických osôb. Dôležitou zložkou financovania sú aj príspevky zo štátneho rozpočtu, suplujúce niektoré činnosti a služby, ktoré štát nedokáže efektívne a samostatne pokryť zo svojich zdrojov. Ďalšie financie neziskové organizácie môžu získavať organizovaním verejných zbierok podľa Zákona č. 63/1973 o verejných zbierkach a o lotériách a iných podobných hrách. Ledvinová (1997) hovorí, že konkrétnymi aktivitami na získavanie finančných prostriedkov sú napríklad reklama, rôzne podujatia s výťažkom na všeobecne prospešný cieľ, listová kampaň, telefonická kampaň, členstvo so stanovením členských príspevkov, osobný kontakt s potencionálnymi darcami, založenie základiny, získanie dedičstva. Kosztolányi (1997) zasa tvrdí, že v súčasnosti sa najväčší objem financií na činnosti neziskových organizácií dá získať prostredníctvom zapájania sa do rôznych projektových súťaží – grantových kôl, ktoré vypisujú slovenské, ale aj medzinárodné organizácie a spoločenstvá – Európska únia. Tlačivá na prostriedky Európskej únie – eurofondy, sú o niečo náročnejšie na vypisovanie, ako žiadosti o granty slovenských organizácií, ale v podstate tu ide o dopĺňanie informácií. Netreba sa týchto aktivít báť a vopred si vybudovať od nich odstup.

 Štrukturované žiadosti o finančné príspevky od nadácií, fondov, štátnych organizácií, prípadne iných právnických osôb pôsobiacich na území SR zväčša obsahujú tieto zložky:

• Úvodný list – Je ho žiadúce zaslať ak prispievateľ nemá vypracované štandardné tlačivo na registráciu zaslaných grantových žiadostí. Tak isto v prípadne ak oslovujeme potencionálneho prispievateľa, ktorý nemá vypísaný presný termín uzávierky súťaže, ale poskytuje financie na granty priebežne. Cieľom tohto listu je v krátkosti informovať prispievateľa o Vašej žiadosti, prípadne zameraní Vašej organizácie. Inak je to zbytočný administratívny prvok, ktorý zaťaží Vašu aj donorskú organizáciu.

• Základné údaje o organizácii – ak má prispievateľ vypracované štandartné tlačivo, ktoré je prvou stranou projektu, obsahuje práve tieto údaje: Názov projektu – výstižný a ľahko zapamätateľný, názov organizácie, sídlo – ulica, PSČ, príslušnosť k samosprávnym celkom: obec, mesto, kraj. Telefóny: pevná linka, fax, mobilný telefón. E-mail, webovská stránka. Bankové spojenie: číslo účtu, kód a názov banky. IČO, prípadne DIČ. V stručnosti hlavné poslanie organizácie, Čestné vyhlásenie o pravdivosti údajov a informácií v projekte a miesto na vyznačenie dátumu a podpisov predkladateľa a štatutára organizácie.

• Zhrnutie návrhu: ide o výstižný opis projektu maximálne na jednu štandardizovanú stranu. Členovia výborov a rád na udeľovanie gantov niekedy nemajú čas na podrobné oboznámenie sa s každým projektom, pretože väčšinou ich musia vyhodnotiť veľmi veľa a preto si stanovia užšie kritériá výberu. Ak je tento abstrakt podcenený prípadne slabo vypracovaný, veľmi sa znižuje šanca úspešnosti.

• Údaje o predkladajúcej organizácii: Zameranie organizácie a jej stručná história, najvýznamnejšie realizované aktivity, štruktúra správnej zložky organizácie: správna rada, výbor, predsedníctvo, štruktúra výkonnej zložky organizácie: štatutárny orgán, zamestnanci, ďalej členská základňa – počet, štruktúra, dobrovoľníci, spolupracovníci – iné organizácie, sympatizanti atď.

• Informácie o projekte: 1. Názov projektu 2. Ciele projektu – hlavné, čiastkové, vedľajšie. 3. Metódy, akými chceme vytýčené ciele dosiahnuť: musia byť logické a reálne, úzko zviazané a spejúce k cieľom. 4. Popis projektu: charakteristika projektu o čom je, jeho prínos pre adresátov, pozitívne zmeny, individuálny prínos pre adresátov, miera do akej projekt stimuluje samostatnosť a dôstojný život adresátov... 5. Časový rámec projektu: prípravná fáza, začiatok, priebeh a ukončenie realizácie projektu. 6. Harmonogram jednotlivých činností v projekte. 7. Aká je komunitná, miestna, regionálna, či celoštátna potreba projektu: akými spôsobom ste zisťovali opodstatnenosť projektu v mieste jeho realizácie (prieskum potrieb, konzultácia s odborníkmi a ostatnými prevádzkovateľmi služieb, samosprávou, štátnou správou...). 8. Spolupracujúce organizácie, inštitúcie, verejná správa. Akým spôsobom máte formalizovanú – zmluvne podchytenú spoluprácu. 9. Popíšte doteraz realizované aktivity na projekte. 10. Požadovaná suma na projekt a jej špecifikácia – väčšinou musí byť žiadateľ schopný zabezpečiť istú časť z požadovanej sumy z iných zdrojov. 11. Ďalšími požadovanými informáciami môžu byť napríklad otázky týkajúce sa chodu projektu po vyčerpaní podpory, ročné predpokladané reálne režijné náklady na projekt a z akých zdrojov budú vykryté. Kritériá úspešnosti projektu – podľa čoho budete vedieť, že Váš projekt je úspešný? Prípadne môžete navyše uviesť akékoľvek iné informácie, ktoré považujete za dôležité a ktoré by mohli pomôcť pri posudzovaní predkladaného projektu.

• Rozpočet projektu: Celkový rozpočet projektu a z neho vypočítaná suma na spolufinancovanie, alebo financovanie od prispievateľa.

Autor: Mgr. Dušan Mikulec