Barát et al. (2000) tvrdí, že je to veľmi lákavo znejúci, no zatiaľ nie veľmi jasne zadefinovaný pojem. Neziskové organizácie prechádzajú istým vývojom, ktorý sa začína väčšinou neformálnymi aktivitami, potom sa postupne tieto aktivity zacieľujú a ich frekvencia sa zvyšuje. Napokon členovia neformálnej skupiny, začnú túžiť po tom, aby sa ich aktivita nejako zmysluplne posunula dopredu a tak premyslia stanovy, poradia sa s právnikom a priateľmi – založia právnickú osobu. Iba takýmto spôsobom môžu požiadať o financie na činnosť svojich prospešných aktivít a ďalej ich rozvíjať. Mnohé tieto zoskupenia zostanú, iba na tejto prvej úrovni a existujú na čisto dobrovoľníckom princípe. V tomto prípade sa zväčša jedná o organizácie, ktoré vznikli pre činnosti úzko súvisiace len s ich členskou základňou (turistické oddieli, športové kluby, divadelné zoskupenia atď.). Aj mnohé neziskové organizácie, ktoré vzniknú za účelom pomoci iným (než len svojim členom), zostávajú počas celej svojej existencie, len na tomto prvom stupni vývoja. Tento obmedzuje ich možnosti, spraviť niečo viac. Len málo percent zo všetkých neziskových organizácií sa dokáže posunúť ďalej. Ide o veľmi náročné kroky, ktorými sa postupne z dobrovoľníckeho zoskupenia stáva organizácia, ktorá pre dosahovanie svojich cieľov zamestnáva profesionálnych pracovníkov. V tejto etape ide najmä o upevnenie postavenia takejto profesionalizovanej organizácie na trhu. Je nevyhnutné, aby zamestnanci tejto organizácie fundresingovými aktivitami dokázali zabezpečiť dostatok financií na nevyhnutné výdavky (svoje platy a odvody do fondov, nájomné za kanceláriu a financie nevyhnutné na chod). Naozaj ide o veľmi náročný krok, ktorý sa nedá bez dostatočných vedomostí, správnych kontaktov a vízie ďalšej činnosti uskutočniť. Musí pritom ísť o činnosť, ktorá by bola natoľko prospešná pre spoločnosť, aby sa na ňu dali dlhodobejšie získať nevyhnutné finančné zdroje. Keď sa organizácii podarí relatívne stabilizovať na trhu a má prirodzený odbyt svojich verejnoprospešných služieb a iných aktivít, môže sa začať pohrávať s myšlienkami, ako zabezpečiť svoju finančnú stabilitu samofinancujúcimi aktivitami. Má to svoje prekážky a limity. Dosahovať zisk nie je jednoduché. Kým sa dostaví zisk z vyvíjanej podnikateľskej aktivity, sú nevyhnutné veľké investície. Pri chybnom kroku môže nezisková organizácia prísť nielen o majetok, ale aj o dobrú povesť, čo je pre pôsobenie v treťom sektore omnoho dôležitejšie. Z uvedeného vyplýva, že nezisková organizácia môže vstúpiť na trh, iba keď je pripravená a má dostatočnú finančnú a morálnu podporu. Bez zdravej miery rizika a bez odvahy podnikať inovácie, je dlhodobá úspešnosť na trhu málo pravdepodobná. Trend samofinancovania prináša zo sebou aj nové etické dilemy a zvýšené nároky na transparentnosť a profesionalitu. Je ťažké spájať profesionálny výkon prinášajúci zisk s misiou, ktorá umožňuje s ním zmysluplne nakladať.

Autor: Mgr. Dušan Mikulec