Dobrovoľníctvo je činnosť, ktorá patrí medzi základné občianske cnosti a vyznačuje sa tým, že človek popri svojom hlavnom zamestnaní venuje časť zo svojho času na verejno-prospešné činnosti. Podľa Tošnera (2002) dobrovoľníctvo nie je obeť, ale prirodzený prejav občianskej zrelosti. Prináša konkrétnu pomoc tomu, kto ju potrebuje, ale zároveň poskytuje dobrovoľníkovi pocit zmysluplnosti. Je zdrojom nových skúseností, vedomostí, zručností a obohatením v medziľudských vzťahoch. Táto činnosť má vo svete i u nás hlboké korene. V každej kultúre a spoločnosti pomáhali tí, ktorí na tom boli lepšie, menej šťastným, ktorí kvôli chorobe, chudobe či prírodnej katastrofe potrebovali pomoc. Aj v súčasnosti je známe príslovie, že vyspelosť štátu a spoločnosti sa hodnotí práve tým, do akej miery je schopný pomáhať svojim najslabším skupinám, ktoré by bez jeho pomoci zanikli. Kto je to vlastne dobrovoľník? Dobrovoľník je človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu poskytuje svoj čas, svoju energiu, vedomosti a skúsenosti v prospech ostatných ľudí a spoločnosti. Rola dobrovoľníka je vymedzená do tej miery, aby sa príjemca mohol na ňu v dohodnutom rámci spoľahnúť. V súčasnosti pri rozmachu dobrovoľníckych aktivít u nás aj vo svete je dôležité, aby bolo dobrovoľníctvo profesionálne vedené, ale aby si zároveň zachovalo neformálnosť a spontánnosť, ktoré sú pre dobrovoľníctvo charakteristické a nepostrádateľné. Pre organizácie, ktoré pracujú s dobrovoľníkmi je nevyhnutné, aby dokázali motivovať k tejto práci potrebný, respektíve čo najširší okruh týchto ľudí. Dobrovoľnícka práca, aby bola úspešná, musí niečo prinášať aj dobrovoľníkom. Mala by byť zdrojom nových skúseností, zážitkov ale aj osobných príležitostí, ktoré budú zabezpečovať osobnostný, ale aj profesionálny rast dobrovoľníkov. Dobrovoľníci musia cítiť, že ich dobrovoľnícka práca má zmysel. Zároveň sa musia cítiť ako súčasť organizácie v ktorej tieto svoje aktivity vykonávajú. Na svete vo všeobecnosti prevláda veľký boom dobrovoľníctva a to najmä v organizáciách, ktoré poskytujú neustále stimuly pre dobrovoľníkov. To znamená, že dobrovoľníci sa zoskupujú najmä v organizáciách, ktoré vykonávajú širokú činnosť alebo realizujú viacero zaujímavých projektov. Tým pádom sa dokážu prispôsobiť (najmä časovo) dobrovoľníkom, ktorí svoju činnosť zväčša vykonávajú ako vedľajšiu činnosť. Nie je dobré, ak dobrovoľník prejaví záujem s niečím pomôcť a organizácia mu nemá možnosť ponúknuť žiadne činnosti, ktoré by práve v tej dobe mohol pre ňu vykonávať. Z manažmentu dobrovoľníctva by sa mala stať profesionálna a organizačne náročná činnosť, ktorá by prinášala obohatenie a zisk nielen pre spoločnosť a organizáciu ale i samotného dobrovoľníka.

Autor: Mgr. Dušan Mikulec