Všeobecne prospešné služby poskytované neziskovými organizáciami v prospech ľudí s mentálnym postihnutím podľa zákona o sociálnej pomoci 195/1998 Z. z. NR SR

Nosné sociálne služby poskytované ľuďom s mentálnym postihnutím, ktoré na základe zákona o sociálnej pomoci (1998) vykonávajú v rámci svojej verejnoprospešnej činnosti zariadenia sociálnych služieb neziskových organizácií sú: 1. Sociálne poradenstvo 2. Prepravná služba 3. Domov sociálnych služieb 4. Chránené bývanie 5. Rehabilitačné stredisko

1. Sociálne poradenstvo je sociálnou službou, ktorá je definovaná v § 12 zákona o sociálnej pomoci. Táto odborná činnosť je zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia sociálnej núdze a na usmernenie občana pri voľbe a uplatňovaní foriem sociálnej pomoci. Sociálne poradenstvo sa poskytuje najmä rodinám. V rámci sociálneho poradenstva možno občanovi odporučiť poskytnutie odborných poradenských služieb špecializovanými inštitúciami. Ako jednu zo sociálnych služieb ho vykonáva aj mnoho neziskových organizácii. Dopĺňa komplexnosť poskytovaných služieb a je nevyhnutnou činnosťou na orientáciu rodín s členom s postihnutím v legislatíve, existujúcich možnostiach zaradenia do sociálnych služieb a integrácie do života spoločnosti.

2. Prepravná služba podľa § 17 citovaného zákona ju možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý podľa posudku príslušného orgánu je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Občan je odkázaný na individuálnu prepravu, ak nie je schopný: • premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť rovnakým spôsobom ako zdravý občan, • nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy rovnakým spôsobom ako zdravý občan, • zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy. Prepravnú službu možno poskytovať občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ak sa prepravnou službou vhodne kompenzuje jeho znížená pohybová schopnosť v dôsledku narušenia telesných funkcií. Ďalej prepravnú službu nemožno poskytovať, ak individuálnu prepravu možno zabezpečiť inak. Občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytuje prepravná služba podľa tohto zákona, nemožno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a peňažný príspevok na prepravu. Aj mnohé neziskové subjekty poskytujú pre svojich klientov túto sociálnu službu a preto sa s ňou zaoberáme aj v tejto práci. V paragrafe 18 sú bližšie špecifikované sociálne služby poskytované zariadeniami sociálnych služieb. Túto starostlivosť možno poskytovať občanovi, ktorému nemožno poskytovať inú sociálnu službu podľa tohto zákona, alebo ak poskytnutie inej sociálnej služby dostatočne nerieši sociálnu núdzu tohto občana. Na poskytovanie starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb obec zriaďuje rôzne takéto zariadenia. Obec a samosprávny kraj zriaďujú zariadenia sociálnych služieb ako svoje rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, alebo iné právnické osoby. V zariadeniach sociálnych služieb sa starostlivosť poskytuje celoročne, týždenne alebo denne. Možno ju poskytovať aj prechodne na určitý čas. V zariadení sociálnych služieb nemožno poskytovať starostlivosť občanovi, ktorého zdravotný stav vyžaduje ústavnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení. Domov sociálnych služieb pre deti a detský domov sa podieľajú na zabezpečovaní vzdelávania a prípravy na povolanie. Domov sociálnych služieb pre deti sa podieľa aj na zabezpečovaní prípravy na prácu a zaškolenie klientov.

3. Domov sociálnych služieb je vymedzený v tomto zákone v § 20. Ide o inštitúcie v ktorých možno poskytovať starostlivosť občanovi so zdravotným postihnutím, akým je telesné postihnutie, duševná porucha, porucha správania, zmyslové postihnutie, prípadne kombinované postihnutie. Adresátom takýchto služieb sa ľudia stávajú v prípade, ak sú na tento druh sociálnej služby odkázaní a je pre nich účelná, pretože im nemožno poskytnúť inú sociálnu službu podľa tohto zákona alebo poskytnutie inej sociálnej služby dostatočne nerieši ich sociálnu núdzu. Na poskytovanie sociálnych služieb v domove sociálnych služieb je potrebný posudok o zdravotnom postihnutí v tomto zariadení, ktorý vydávajú v súčasnosti príslušné úrady práce sociálnych vecí a rodiny na základe predmetnej archivovanej dokumentácie a súčastného stavu žiadateľa. V domove sociálnych služieb sa poskytuje nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie, zaopatrenie, poskytuje sa aj ďalšia starostlivosť, ktorou je výchova, poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť, pracovná terapia, rekreačná činnosť, rehabilitačná činnosť. Ďalej sa v domove sociálnych služieb klientom poskytuje osobné vybavenie, ak sa starostlivosť v domove sociálnych služieb poskytuje občanovi celoročne a občan nemá osobné vybavenie z dôvodu, že si ho nemôže sám ani s pomocou rodiny zabezpečiť buď svojím príjmom alebo príjmom zo svojho majetku. Domov sociálnych služieb utvára aj podmienky na pracovné uplatnenie a zabezpečuje úschovu cenných vecí klientov.

4. Dôležitým pre nové možnosti kvalitnejšieho a hlavne čo najsamostatnejšieho života ľudí s postihnutím je možnosť života v chránenom bývaní podľa § 25 zákona o sociálnej pomoci. Ide o novšiu formu sociálnej služby, ktorá sa postupne začína presadzovať, ako omnoho lepší variant, v porovnaní s celoročnými či týždennými pobytmi v tradičných domovoch sociálnych služieb. Pre úspešnosť tejto chránenej služby je však nevyhnutná práca s relevantnou komunitou. Ide tu hlavne o prípravu klienta na osamostatnenie a rodiny na to, aby mu túto samostatnosť bola schopná poskytnúť. Najoptimálnejšími formami chráneného bývania sa javia zariadenia do piatich klientov v ubytovaní umiestnenom medzi príbytkami bežnej populácie. V týchto zariadeniach by sa mali poskytovať sociálne služby, ktoré by kopírovali bežný rodinný život. Vznikajú, ako prevencia sociálneho vylúčenia, ktoré vzniká po umiestnení v tradičných celoročných zariadeniach sociálnych služieb a ako významný atribút zvyšovania kvality života. V zariadení chráneného bývania možno poskytovať bývanie a dohľad občanovi so zdravotným postihnutím, alebo občanovi s duševnou poruchou. Občan musí byť schopný viesť samostatný život s pomocou inej osoby. Posudok o zdravotnom postihnutí vydáva príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

5. V rehabilitačnom stredisku podľa paragrafu 33 zákona 195/1998 Z.z. možno poskytovať starostlivosť občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu odkázaný na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu a fyzickej výkonnosti. V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných dôsledkov a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Poskytuje sa nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie, zaopatrenie a poradenstvo súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím.

Prijímanie do zariadenia sociálnych služieb prebieha podľa paragrafu 93. Do zariadenia sociálnych služieb možno prijať občana na základe • právoplatného rozhodnutia o poskytovaní starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, • právoplatného rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej výchovy alebo • predbežného opatrenia súdu. Zariadenia sociálnych služieb vedú poradovníky a do týchto zaraďujú čakateľov na voľné miesta v sociálnych službách. Ak na voľné miesto čakateľ bez odôvodnenia nenastúpi, zaraďuje sa znovu na posledné miesto v poradovníku. Nástup do zariadenia sociálnych služieb je ošetrený paragrafom 94 zákona o sociálnej pomoci. Zariadenie sociálnych služieb písomne oznámi občanovi, alebo jeho zákonnému zástupcovi, deň nástupu do zariadenia sociálnych služieb najmenej týždeň vopred. Súčasne občanovi oznámi, ktoré doklady je povinný zariadeniu sociálnych služieb pri nástupe predložiť a ktoré veci si môže vziať do zariadenia sociálnych služieb. Zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil príslušný orgán, môže požiadať obec, v ktorej má občan trvalý pobyt, o súčinnosť pri zabezpečovaní nástupu do zariadenia (sociálnych služieb). Obec je povinná túto súčinnosť poskytnúť. Pri poskytovaní starostlivosti v domove sociálnych služieb pre deti príslušný orgán predloží domovu sociálnych služieb pre deti: rodný list dieťaťa, právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu o okamžitom umiestnení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, dotazník o osobných pomeroch a rodinných pomeroch dieťaťa, preukaz poistenca zdravotnej poisťovne, potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave dieťaťa, odporúčanie diagnostického centra alebo krízového strediska. Nárok na sociálnu službu a nárok na poskytovanie sociálnej služby vzniká podľa paragrafu 99 zákona č. 195/1998 Z.z. NRSR právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu o jej poskytovaní. Zánik, odňatie, zastavenie, zníženie, či zvýšenie rozsahu sociálnej služby. Podľa paragrafu 100a zánik nároku na sociálnu službu, odňatie sociálnej služby a zastavenie jej poskytovania, zníženie, zvýšenie alebo neplatenie úhrady za sociálnu službu vzniká ak sa zistí, že sociálna služba sa poskytla neprávom, alebo poskytovanie sociálnej služby nie je ďalej účelné. Úhrada za sociálnu službu sa zníži alebo zvýši, prípadne sa rozhodne o tom, že občan nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu. Niekedy sa mu poskytne vo väčšom alebo v menšom rozsahu, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na sociálnu službu alebo na určenie výšky úhrady za sociálnu službu. Povinnosť platiť úhradu za poskytnutú sociálnu službu alebo časť úhrady a právo na vrátenie zaplatenej úhrady, alebo jej časti zaniká (ak zákon neustanovuje inak), uplynutím troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o úhrade.

Autor: Mgr. Dušan Mikulec