Vo svojom článku Lendel(2003, s. 6 citovaný podľa Medicínsky monitor,5, 2001, s 17-18) píše, že Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1993 definovala tento pojem ako: „Vnímanie vlastnej pozície v živote v kontexte kultúry a hodnotových systémov so zreteľom na životné ciele, očakávania, štandardy a záujmy. Tento koncept je komplexným spôsobom ovplyvňovaný fyzickým, zdravým a psychickým stavom človeka, úrovňou jeho nezávislosti a vzťahmi k významným znakom prostredia“. Podľa Lendela (2003, s. 6 citovaný podľa Ondrejku 2001, s. 17-18) je kvalita života definovaná pomocou charakteristických znakov, ktoré sú pre ňu podstatné. Komplexná kvalita života obsahuje: subjektívnu spokojnosť človeka so životom vo všeobecnosti, subjektívnu spokojnosť v jednotlivých oblastiach života (práca, finančné prostriedky, zdravie, vzťahy s inými) a sociodemografické ukazovatele kvality života, ktoré sú odrazom príležitostí ponúkaných prostredím. Zelenčíková (1999) tvrdí, že kvalita života je subjektívna spokojnosť zo životom a treba ju vnímať z hľadiska subjektívnej skúsenosti človeka. Z tohto vyplýva, že rôzni ľudia môžu kvalitu života vnímať inak. To, čo zlepšuje kvalitu života jedného človeka, môže znižovať kvalitu života iného. Nakoľko kvalita života je vecou subjektívneho vnímania každého jednotlivca, prvoradým cieľom pri akomkoľvek skúmaní kvality života musí byť perspektíva alebo pohľad zo strany danej osoby podľa Zászkaliczkého (2004). Aj keď vo väčšine prípadov sa výpovede skúmaných osôb nie vždy zhodujú s objektívnym stavom kvality života, respektíve nie sú zhodné s uspokojovaním ich základných životných potrieb. Podstatné a dôležité je preto skúmať nielen subjektívnu, ale predovšetkým objektívnu stránku tejto problematiky – objektívne životné podmienky. Na Slovensku doposiaľ nemáme vypracované a schválené štandardy kvality sociálnych služieb.

Autor: Mgr. Dušan Mikulec