Podľa Zászkaliczkého (2004) v poslednom období vplyvom významných premien v špeciálnopedagogickej teórii, nastáva posun v interpretácii štruktúry a dôsledkov postihnutia. Konkrétne ide o zmenu poňatia problematiky, z biologicko-funkcionálneho pohľadu sa prechádza na zdôrazňovanie sociálnej dimenzie problematiky ľudí s postihnutím. Týmto sa dostávajú do popredia sociálne podmienky ľudí s postihnutím a starostlivosť sa upriamuje na uspokojovanie ich potrieb a zvyšovanie kvality ich života. Od roku 1960 sa v Európe uskutočnilo viacero výskumov, ktoré poukázali na to, že vo veľkých zariadeniach existujú z hľadiska aplikovanej starostlivosti vážne nedostatky. Potvrdili sa negatívne následky hospitalizácie v inštitúciách, ktoré vyplývajú z obmedzenia životného priestoru a intimity jednotlivca. Zistilo sa, že mnohé negatívne prejavy v správaní týchto osôb nie sú priamym dôsledkom ich mentálneho postihnutia, ale vplyvov prostredia, ktoré by nepriaznivo pôsobilo aj na intaktnú populáciu. Veľké zariadenia nevytvárajú podmienky, ktoré by podporovali motiváciu, samostatnosť, edukáciu, reedukáciu a rozvoj osobnosti. Reflexiou na tieto zistenia by mali byť opatrenia vedúce k normalizácii života ľudí s postihnutím aj na Slovensku. Dôležité je umožniť ľuďom s postihnutím, aby sa ich každodenný život, čo najviac približoval normálnemu životnému štýlu ostatných občanov spoločnosti (z hľadiska denného či týždenného rytmu, kontaktu s ľuďmi rozličného veku, autority a úcty k ním, sexuality a partnerských vzťahov vôbec, materiálneho zabezpečenia, štandartného bývania i pracovných aktivít). Uplatniť tieto myšlienky znamená akceptovanie postihnutia, ako „normálneho“ variantu ľudského života v tom zmysle, že spoločenské očakávania a spoločenské normy, štruktúry týchto fenoménov budú upravené tak, aby zabezpečovali účasť ľudí s postihnutím na sociálnom a kultúrnom živote spoločnosti. Život ľudí s mentálnym postihnutím do určitej miery závisí od kvality služieb poskytovaných zariadením sociálnych služieb, ktorého sú klientmi. Kvalitná sociálna služba je takou službou, ktorá je orientovaná na uspokojovanie potrieb klientov - ľudí s postihnutím. Služba je tu pre klienta, on je zákazník a tým pádom by mal byť aj pán. Jeho potreby, požiadavky a priania, by mali byť rozhodujúce pre špeciálnopedagogické aktivity a ostatné aktivity zariadenia. Ďalšími objektívnymi kritériami kvalitných sociálnych služieb by mohli byť podpora samostatnosti a sebestačnosti, zlepšovanie sebaobrazu (image), rešpektovanie vekových a kultúrnych požiadaviek, podpora integrácie, rozvíjanie partnerských vzťahov a vzájomnej úcty, rozvíjanie individuálnych prístupov, uplatňovanie sociálnej roly a kompetencií, orientácia na možnosti rozvoja, ochrana práva, akceptácia zvýšenej zraniteľnosti osobnosti postihnutého človeka. Vieme však, že skvalitňovanie sociálnych služieb závisí hlavne od legislatívnych, personálnych, materiálnych a finančných podmienok zariadení. Ak teda chceme realizovať prospešné zmeny, je nevyhnutné formulovať požiadavky na základe objektívnych potrieb ľudí s mentálnym postihnutím a ukázať správny smer. Toto sa bude dať zabezpečiť jedine v spolupráci s ľuďmi s mentálnym postihnutím, ktorí sú adresátmi týchto služieb. Pomoc smerom k nim by mala byť prioritou pre všetkých odborníkov, ktorí v tejto problematike pracujú, bez ohľadu na vlastný prospech zo súčastného stavu najmä veľkokapacitných zariadení.

Autor: Mgr. Dušan Mikulec